Myslím, že inšpirujúce sú obe hlavné línie tejto diskusie - pedagogická, resp. didaktická o (ne)vhodnosti informácií, ktoré sprostredkuje učiteľ žiakom - to, že nejaký obsah je voľne dostupný na internete nie je podľa mňa dostatočný argument na obhájenie výberu štandardizovaných psychologických diagnostických metód ako príkladu v rámci "Poznávania a rozvoja vlastnej osobnosti". Zamyslenie Mgr. Horálka nad spôsobom, akým sa realizuje výučba prierezovej témy OSV otvára ďalší priestor pre diskusiu o množstve a kvalite informácií, ktoré majú učitelia na to, aby vôbec mohli voliť vhodný obsah (je to zároveň výzva pre vysokoškolských pedagógov, ktorí pripravujú budúcich učiteľov)... Samotná prezentácia sa mi veľmi páči, ale osobne by som volila jej zaradenie až pre študentov VŠ v odbore psychológia...
Druhá línia diskusie (vo vyššom leveli) môže viesť k presnejšiemu definovanie toho, aký spôsob narábania s informáciami je ešte etický. V tomto prípade ide konkrétne o informácie o 2 projektívnych metódach.. V podstate táto situácia pekne ilustruje obrovské množstvo problematických miest spojených nielen s používaním diagnostických metód v rámci psychológie, ale aj so šírením informácií o týchto metódach.. Priamo v jednej sekcii tohto portálu sa píše o súvisiacej problematike:
http://clanky.r…am.html/
Páči sa mi, že diskusia bola takáto plodná. Práve odborníci by nemali podceňovať význam diskusií o zdanlivých "nedramatických" témach a ich dôsledkoch... Slovo odborníka má, dúfam, stále väčšiu váhu ako všeobecné informácie v médiách a malo by byť podložené kvalitnými argumentami, ktoré sa tvoria aj vďaka takýmto diskusiám.
